Prečo som presvedčená o tom, že patrím k dobrým kaderníčkam

Vlastne by odpoveďou mohla byť jediná veta: pretože dobrá kaderníčka miluje svoju prácu – a to je presne môj prípad. Troška to však rozviniem. Najmä pre tie čitateľky tohto blogu, ktoré ma (ešte) nepoznajú osobne.

Dobrá kaderníčka chodí rada do práce

Z toho titulu len máloktorá naozaj poctivá, spoľahlivá a dobrá kaderníčka pracuje ako zamestnanec niekoho. V krajnom prípade je možnosť dohodnúť sa s niekým na kooperácii, na zdieľaní priestoru či napr. na dohode, že sa jedna venuje dámam a druhá rieši čisto len pánske hlavy a pod. Túto možnosť z času na čas ponúkam aj ja v mojom priestore. V prípade, že si šikovná a dobrá kaderníčka, práve hľadajúca prácu, ozvi sa mi a možno niečo vymyslíme. Ale späť k téme.

Špičkovou kaderníčkou sa nikto nestane z týždňa na týždeň a dokonca ani z mesiaca na mesiac. Kto pozná môj vek, mohol by si pomyslieť, že som mladá na to, aby som mohla mudrovať o rokoch praxe. Ja si to však napriek tomu dovolím.

Prax ako kaderníčka zbieram od roku 2009

Vtedy som započala štúdium. Odvtedy vykonávam prácu kaderníčky prakticky nepretržite: povinná prax počas štúdia v Trenčíne, po ktorom som v podstate hneď presťahovala do Košíc a zamestnala sa v salóne Cik Cak v mestskej časti Nad jazerom. To som po krátkom čase zobrala do prenájmu pod moju čerstvú živnosť a ako

kaderníčka som si začala budovať vlastné renomé.

Za mojou povesťou spoľahlivosti a šikovnosti je teda v tejto chvíli už bezmála desaťročie odmakaných hodín. Boli týždne a mesiace, kedy som pracovala doslova sedem dní v týždni a brala som úplne každú možnú objednávku. Navyše do toho aj všetkých, ktorí sa čo len mihli okolo môjho kaderníctva s čo aj len minimálnym úmyslom urobiť niečo so svojím účesom. 😀

Vďakabohu, keďže práca kaderníčky mi naozaj „sadla“ a ja som sa v nej našla (pretože v 15-ich rokoch len málokto tuší, aké životné poslanie ho čaká), pracovala som od začiatku s radosťou a s nadšením. Len zopár hláv spomína na moje ruky s iným pocitom než s radosťou z pekného účesu a kvalitne ošetrených vlasov.

Myslím si, že

naozaj dobrá kaderníčka sa zo mňa stala

niekedy v roku 2014. Vtedy už som sa aj ja sama, pri všetkej skromnosti a pokore, začala cítiť ako šikovná košická kaderníčka, ktorá naozaj vie, čo robí. Kaderníctvo ako priestor je skutočne mojím druhým domovom. Strávila som v ňom už v čase písania tohto článku (rok 2018) výrazne a citeľne viac ako 10 000 (slovom desaťtisíc) hodín. To je prax, ktorou sa len máloktorá

dobrá kaderníčka v Košiciach môže pochváliť.

O desiatkach – doslovne, nezveličujem – školení, ktorými som prešla v Košiciach aj inde, ani nepíšuc. Som šťastná a vďačná za každý kúsok podpory a pomoci, ktorého sa mi za celý ten čas dostalo.

A som vďačná za teba ako moju dobrú a vernú zákazníčku. Lebo verím, že ňou si, keď si môj blog prečítala až sem.

Ak len plánuješ stať sa mojou zákazníčkou, lebo máš na podklade fotografií mojej práce dojem, že jednoznačne som dobrou kaderníčkou, poprezeraj si moju stránku.

---

Titulný obrázok je z dielne autora webu, z fototvorby Andyho Morávka. Ten netvrdí, že fotí v pravom zmysle slova. Formulovať by to bolo možné skôr tak, že pre vlastnú radosť a zábavu príležitostne loví zaujímavé zábery.